Stránky

Preložiť / Translate

Archív blogu

streda 21. novembra 2012

Maršál Georgij Konstantinovič Žukov-Hrdina ZSSR

Maršál Georgij Konstantinovič Žukov-Hrdina ZSSR
(1896-1974)

G.K.Žukov sa narodil v dedine Strelkovka v Kalužskej oblasti 19.novembra 1896 v rodine roľníka.Ako 15-ročný odišiel do Moskvy kde sa učil za kožušníka,tam ho zastihla prvá svetová vojna a nastúpil k jazdeckému pluku.Dvakrát ho vyznamenali krížom svätého Juraja.Po vypuknutí občianskej vojny v Rusku sa roku 1918 prihlásil do Červenej armády. Velil oddielu kavalérie pri Carycine.Neskôr vstúpil do Komunistickej strany.Počas potlačenia Antonovovho povstania bol ranený.Následne rýchlo stúpal na veliteľskom rebríčku a od roku 1930 velil brigáde.Koncom 30. rokov 20 storočia sa vyhol vďaka nasadeniu na Blízkom Východe stalinským čistkám.V roku 1940 ho povýšili na armádneho generála a velil Moskovskému vojenskému okruhu.Od januára 1941 bol náčelníkom štábu Červenej armády.Po prepadnutí ZSSR nemeckým Wermachtom bol odvolaný z funkcie a dostal niekoľko nových poverení.Začiatkom septembra 1941 organizoval obranu Leningradu ktorú dovtedy neúspešne riadil K.J.Vorošilov.Podarilo sa mu síce odvrátiť dobytie mesta nie však jeho dlhú blokádu.V októbri nahradil S.K.Timošenka ako veliteľ Západného frontu.5.decembra 1941 zahájil Žukov protiútok ktorý odrazil Nemcov 125 - 150 km od Moskvy čím fakticky zachránil sovietske hlavné mesto od pádu.V roku 1942 na západnom fronte organizoval obranu Stalingradu ktorá začiatkom roku 1943 skončila úplnou porážkou nemeckej 6.armády pod velením generála Friedricha Von Paulusa.V januári 1943 organizoval prelomenie nemeckej blokády Leningradu a bol zaangažovaný aj v tankovej bitke v dejinách pri Kursku. V závere vojny sa stal sa stal veliteľom 1.bieloruského frontu ktorý viedol hlavný útok na Nemecko.2.mája 1945 obsadil ríšske hlavné mesto Berlín.Neskôr prijal nemeckú kapituláciu a velil sovietskej okupačnej zóne v Nemecku. Po návrate do Moskvy v roku 1946 sa dostal do nemilosti Stalina a odsunuli ho na bezvýznamné veliteľské miesta v provinciách.Po Stalinovej smrti v roku 1953 sa vrátil do Moskvy a postavil sa na stranu Nikitu Chruščova v spore o nástupníctvo po Stalinovy.Na krátku dobu získal významné miesto a bol členom politbyra KSSS a ministrom obrany.Po Chruščovovom páde bol vyznamenaný Leninovým rádom a napísal autobiografiu.Zomrel v roku 1974 v Moskve.

Autor: Pavel Fekiač

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára