Florence Nightingalová-Pani s Lampou
(1820-1910)
Florence Nightingalová sa narodila v 12.mája 1820 v talianskej Florencii v rodina Wiliama Edwarda a Frances Nightingalovcov.Vyrástla z nej mladá a krásna žena nemala však záujem ako bývalo v tej dobe zvykom vydať sa a mať deti . Od mladosti mala silné sociálne cítenie ktorému ju učil starý otec.V roku 1837 sa rozhodla zasvätiť svoj život chorým a v roku 1845 sa rozhodla stať zdravotnou sestrou .Kedže jej rodina s tým nesúhlasila trvalo dalších 10 rokov kým sa jej to podarilo.Jej záujem o nemocnice a medicínu stúpol ked navštevovala chorých v ich domovoch.Neskôr nabrala skúsenosti v Londýnskej a Edinburghskej nemocnici.V roku 1844 sa stala vedúcou osobnosťou boja za zlepšenie lekárskej starostlivosti v nemocniciach.Problémom však nebolo len prostredie nemocníc ale aj nedostatočná vzdelanosť sestier.V nemocniciach sa nedodržovala hygiena,chýbal citlivý prístup k chorým a práca nebola dostatočne organizovaná.V roku 1853 vypukla Krymská vojna ktorá so sebou priniesla množstvo zranených.Britský minister vojny požiadal Florence o zorganizovanie ošetrovatelskej pomoci pre ranených vojakov.Florence dala dohromady 125 sestier a svojou činnosťou znžila úmrtnosť vojakov zo 42% na 2%!.Počas krymskej vojny získala od vojakov aj svoju prezývku „Dáma s Lampou“.Kým v Turecku ošetrovala vojakov 29.novembra 1855 bol vytvorený nadačný fond Nightingalovej na výcvik sestier.V roku 1860 otvorila prvú zdravotnícku školu v Anglicku.Vznikla v škole sv.Tomáša a prvé tu vyučené sestry začali ošetrovať chorých v ošetrovni v chudobinci v Liverpoole v roku 1865.V čele školy stála pani Sarah Wardrope.Vzdelávanie sestier viedlo k zlepšeniu zdravotníctva aj k zvýšeniu kreditu setier.V roku 1869 otvorila Florence spolu s doktorkou Elizabeth Blackwellovou prvú vysokú školu medicíny pre dievčatá.Jej práca poslúžila ako inšpirácia aj sestrám v Občianskej vojne v USA .Svoje znalosti poskytla aj zakladateľke ošetrovateľstva v Amerike Linde Richardsovej.Zvyšok života strávila propagáciou rozvoja zdravotníckych zariadení. Zomrela 13.augusta 1910 vo ve ku 90 rokov v Londýne.Na smtelnej posteli odmietla štátny pohreb.Ako uznanie obdržala od kráľovnej Viktorie Červený kríž a ako prvá žena aj britský Rád za zásluhy o rozvoj Británie.12 máj je na jej počesť pomenovaný Deň ošetrovateľstva.
Autor: Pavel Fekiač
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára